Podistým je iba málo miest na svete, ktoré sa dajú porovnať s týmto mestom, kde ľudský um a príroda sa pretekajú v prejavovaní svojej sily a bohatstva. (Eduard Brown, 1671)

Takto sa v druhej polovici 17. storočia vyjadril o Banskej Štiavnici, resp. Schemnitzi, ako sa mesto v minulosti nazývalo, Eduard Brown, na svojej ceste z Komárna do banských miest v Uhorsku. Pravdepodobne hovoril o mnohých terénnych tvaroch a iných krajinných prvkoch v okolí mesta, ktoré sú dielom človeka. Postupom času, v priebehu stoviek rokov, však dosiahli prirodzene pôsobiacu symbiózu s okolitou krajinou.

Pred 15-timi miliónmi rokov tu stála jedna z najväčších sopiek v Európe. Zvrchu pokrytá ľadom a z juhu obmytá morom. Jej výbuch odhalil strieborné a zlaté žily tepajúce pod skalnatým povrchom. Mesto Banská Štiavnica sa tak stala na niekoľko storočí najdôležitejším producentom striebra a zlata v Európe. Od roku 1993 je zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ako výnimočný príklad tradičného osídlenia a kultúrno-hospodárskeho využitia krajiny.

V 15. storočí sa v meste prevádzkovalo tzv. plytké baníctvo, ktorého súčasťou boli povrchové výkopy zeminy a hlušiny. Vytvorili sa tak mnohé nerovnosti na okolitých vrchoch a krajina pripomínala mesačný povrch. Do podzemia sa banícka činnosť presunula až v 18. storočí, kedy sa začali budovať, podobne ako chodbičky v mravenisku, banské štôlne. Spočiatku ručne, neskôr tu bol  za účelom odstrelu horniny po prvýkrát použitý pušný prach v prospech ľudí (nie na boj). Stavali sa tajchy a nanovo sa zalesňovali vyplienené listnaté lesy rýchlejšie rastúcimi ihličnanmi.

Banskoštiavnicke Tajchy sa v bežnej hovorovej reči nazývajú aj „jazerá“. Narozdiel od jazier však nie sú prírodného pôvodu. Ide viaceré vodohospodárske sústavy, ktoré dohromady tvorilo až  60 tajchov. Dnes ich zostalo 24, pričom 18 z nich spadá pod označenie Národná kultúrna pamiatka. Práve vďaka šikovným majstrom, ktorí projektovali a konštruovali toto vodné dielo, zaznamenala Banská Štiavnica v 18. storočí taký rozkvet. Pôvodne tajchy slúžili ako zásobárne vody, ktorá sa využívala na výrobu energie, zabezpečovali pohon banských strojov, neskôr boli využívané ako zdroje pitnej vody a dnes ponúkajú ľahko dostupnú rekreáciu, možnosti letných i zimných športov, rybolov a pokoj v lone prírody.

Niektoré sú maličké a bahnité, niektoré priezračné a plné rýb, niektoré rozsiahle ako malé more, obklopené hotelmi a reštauráciami, ponúkajúcimi čerstvé langoše a socialistické malinovky, niektoré zas krikľavomodré v bezprostrednej blízkosti od centra mesta. Okrem systému podzemných banských ciest sú tajchy poprepájané aj turistickými chodníkmi, a tak môžete v týchto horúčavách jednotlivé banskoštiavnické vrchy zdolávať s prestávkami na osvieženie vo vode, ktorá dosahuje v letných mesiacoch príjemných 24 stupňov.

TIP na výlet!  Rozhýbte sa ráno prekraulovaním najmladšieho z tajchov – Klingeru, prejdite k najvyššie položenému tajchu Ottergrund (801 m.n.m) a pozorujte kone pasúce sa na protiľahlej lúke. Pokračujúc v ceste sa na chvíľu napojíte na náučný chodník Paradajs a otvoria sa vám výhľady na niektoré okolité vrchy, historické centrum Banskej Štiavnice a jej významné budovy: barokovú kalváriu, Starý i Nový zámok, Berggericht, Kammerhof, kostoly a banícku klopačku. 

Cestou k ďalšiemu tajchu – Rozgrund sa zastavte na kafčo a kofolu v retro bufete.

Prejdite k Rozgrundu a v slnkom presvietenej vode pozorujte kapre a pstruhy. Rozgrund je zdrojom pitnej vody, a tak sa v ňom nemožno kúpať, tajch i okolie je však tak príjemné, že sa tu oplatí zastaviť a chvíľu v kľude rozjímať. K Bančianskemu tajchu sa následne dostanete spočiatku horou, neskôr pokojnou štvrťou mesta, obklopenou malebnými domčekmi, a môžete si v ňom zaplávať.

Pokračujúc v ceste cez rázcestie Hadová (793 m.n.m) sa vám môže stať, že vás kráčajúc na Hodrušské tajchy pozvú na obed a domácu hruškovicu majitelia okolitých domov, a potom zablúdite v lese 🙂 , a tak sa môžete radšej rovno vybrať smerom späť, k Vodárenským tajchom, ktoré sa nachádzajú len kúsok od centra mesta. Cestou ešte natrafíte na tajch „Červená Studňa“, ktorý pripomína močiar a je domovom kačacej rodinky.

Svoju púť ukončite napríklad vo fajnej kaviarni s výberovou kávou a tvorivým interiérom „Stará škola“. Prajeme príjemný výlet!