Cez týždeň som napísal môjmu parťákovi Jankovi, že či by nešiel so mnou niekam na výlet, ale jeho zdravotné problémy ho nechceli pustiť. Tak som bol rozhodnutý ísť s priateľkou Monikou. Ale zrazu piatok ráno mám na FB správu od Janka, že je mu už lepšie a že by v sobotu šiel na Malý Rozsutec do Malej Fatry. Neváhal som ani sekundu a napísal som priateľke, že ideme tam a že ide aj Janko. Prišla sobota ráno a ako vždy nás čakala cesta do Žiliny. V ZA nás čakala Monika a už všetci traja sa môžme vybrať na autobus smer Štefanová. Počasie bolo krásne a teplé. Už  nad dedinkou Štefanová nám príroda ukazovala prvé jesenné pohľady. Potešili ma aj ovečky, ktoré boli fotogenické. Príroda je krásna, a preto si ju vážme a užívajme si ju naplno. Môj výlet na Malý Rozsutec. Odporúčam každému.

Pomaly, ale isto, sa vyberáme dierami hore a musím povedať, že tam bolo milión ľudí a sem-tam prišlo nejaké to čakanie. Ale náladu nám to nepokazilo.

Dostávame sa na prvé odpočinkové miesto, kde si dáme prvé spoločné fotky a samozrejme aj pauzu na doplnenie energie. Bolo to super sedenie na tráve, aj keď tam bolo veľa ľudí. Po pár minútach sa vyberáme ďalej. Ako tak ideme, tak sa rozprávame, smejeme a hlavne si užívame prírodu.

Dostávame sa do sedla medzi dva krásne vrchy a to Veľký a Malý Rozsutec. Už tam nás uchvátil prvý a krásny pohľad na naše veľhory – Západné Tatry. Ale hneď sa vyberáme ďalej a pomaly sa dostávame do toho najťažšieho úseku z celého dňa a to dostať sa na samostatný vrch Malého Rozsutca.

Všetko išlo krásne super. Janko tam stretol aj známe, ale tá dlhá rada na reťaziach bolo jedno veľké „och môj bože“. Nezostávalo nič iné ako čakať a vydržať to. Po nejakej dobe sa dostávame na vrchol a celú tú krásu vidíme a hneď hodnotíme tento deň ako to správne rozhodnutie. Spravíme fotky a poprosím jedného pána, aby nám spravil spoločnú fotku a pomaly sa vyberáme dole.

A potom sa dostať naspäť do Štefanovej bolo rýchle a skoro bez ľudí. Hádam sa Vám môj výlet páčil.