Slovensko je fascinujúcou krajinou. Na rozlohe necelých 50 000 km² sa tu rozprestiera okolo 20 rôznych regiónov (ich počet sa líši v závislosti od typu delenia). Na tak malom území sú u nás prítomné citeľné kultúrne rozdiely,
a to už po prejdení pár desiatok kilometrov. Každý región má svoje historické
a kultúrne špecifiká.

Týkajú sa etnického zloženia obyvateľstva, architektúry, histórie, zvykov a tradícií, jazyka a pod., ale aj toho, čo a ako pripravovali slovenské gazdiné na štedrovečerný stôl.

VIANOČNÉ ŠPECIALITY V SLOVENSKÝCH REGIÓNOCH V MINULOSTI

Vybrali sme niektoré gastronomické vianočné zaujímavosti a pokrmy z minulosti jednotlivých regiónov Slovenska. Názvy jedál uvádzame v pôvodnom znení s mäkkým „i“. Jednotlivé jedlá sa nepripravovali vždy len v jednom regióne, ale môžu byť typické aj pre iné oblasti a niektoré sú obľúbené dodnes.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Spišský región: Na Spiši sa líšilo zloženie štedrovečerného menu od dediny k dedine. Jedlá mali silný symbolický význam, mali hlavne zabezpečovať hojnosť do ďalšieho roka. V panských sídlach sa pripravovali viaceré druhy rýb na mnoho spôsobov. Jedli napríklad ryby uvarené vo víne s jablkami, smažené na cibuli, octe, pive a chlebe, šťuky s chrenom a mandľami či plnené kapre, lososy a úhory.

Šarišský región: Na Šariši si zvykli ľudia na Štedrý deň pripíjať hriatym alebo pálenkou. Po tom, ako zjedli kúsok cesnaku a chleba s medom nasledovali pirohy. Najlepšie chutili miesené z ručne zomletej pohánkovej múky plnené omastenými zemiakmi, bryndzou a dusenou kapustou. Čím tučnejšie, tým lepšie, lebo taký mal byť dobytok. V slovenských domácnostiach sa varili, v rusínsko-ukrajinských zas piekli.

Abovsko-košický región: Do Košíc sa dovážali vzácne potraviny, ako cudzokrajné ovocie, mandle, hrozienka či ryža. Kuchárky z bohatších rodín pripravovali pred Vianocami kandizovanú pomarančovú a citrónovú kôru. Piekli kysnuté aj pletené koláče. V okolí Kavečian sa pripravoval koláč babka – kysnutý zapletený koláč, pôvodne z hrubej múky, pečený bez plechu, priamo v peci.

Zemplínsky región: Tak, ako vo väčšine regiónov, aj v Zemplíne gazdiné stáli pri peci od polnoci Štedrého dňa. Okrem iného pripravovali vianočný obradný koláč kračun, ktorý mal tvar nízkej nekysnutej placky. Piekol sa z viacerých druhov múky, pramenistej vody a medu. Do cesta sa pridávali rôzne semená a strukoviny, ktoré mali zabezpečiť hojnosť a dobrú úrodu v ďalšom roku. Cesnak, petržlenová vňať a šípky sa zas postarali o zdravie, čerstvosť a ochranu pred zlými silami. Z cesta na koláči vraj dodnes gazdiné vytvárajú reliéfny kríž.

STREDNÉ SLOVENSKO

Hontiansky región: Gazdiné piekli pre celú rodinu archaický ražný chlieb veľký ako lopata sama. Volal sa lepeň alebo lepnik  a piekol sa posypaný makom, z nekvaseného cesta, v slabo vykúrenej peci alebo rovno na otvorenom ohnisku. Po upečení ho potreli maslom a lekvárom, v bohatších rodinách údeným sadlom. Lepeň patrí medzi najstaršie štedrovečerné koláče.  Z cesta zo zemiakov, múky a vajec sa zas pripravovalo obradné jedlo pĺžiky, z ktorého sa ušlo aj zvieratám a zvyškami cesta gazdiné poobtierali ovocné stromy, aby lepšie rodili.

Turčiansky región: Medzi pôstne jedlá v Turčianskom regióne patrili okrem rýb aj raky z početných potokov, ktoré týmto krajom pretekajú. Raky gaszdiné uvarili v slanej vode, ošúpali, mäso vybrali a škrupiny utĺkli v mažiari. Zaliali ich vínom, zahustili bielym chlebom a nechali prevrieť. Omáčku precedili, ochutili mletým čiernym korením, šafranom a zázvorom a podávali ju s račím mäsom.

Oravský región: Na Orave lovili ryby, ktoré si doma nasolili a zaúdili, prípadne usušili. Tie potom vo väčšine rodín jedávali so štedrovečernou kapustnicou. V 17. storočí pre svojich hostí aristokrati pripravovali plnené račie klepetá a úhory.

Liptovský región: Jedným z obľúbených vianočných jedál Liptákov, ktorých sláva pretrvala v niektorých rodinách dodnes, boli drobi resp. šialence. Tenké baranie črievka plnené ochutenými zemiakmi sa na Liptove piekli alebo varili.

Zvolensko-bystrický región: Gazdiné, okrem iných koláčov, ťahali v tomto regióne od začiatku 20. storočia vianočné štrúdle, tzv. okružníky. Recept im poskytla Kuchárska kniha Terézie Vansovej z r. 1925.

Novohradský región: Štedrý večer sa v tomto regióne nazvýval aj Kračun a zvykli sa piecť viaceré obradné koláče. V druhej polovici 19. stor. bola v evanjelických rodinách obľúbená nasolená a zaúdená domáca baranina, podávaná spolu s kapustou. Neskôr sa rozšírila bravčovina a hurki – črevá plnené pokrájaným mäsom s kukuričnou kašou a prasacou krvou.

Gemersko-malohontský región: Gemerské mäsaníky sú tenšie črevá plnené spareným mastným blanovým mäsom, pokrájaným na tenké pásiky. Mäso sa zmieša s precedenou žltou kašou a koreninami, napchá sa do čriev, ktoré sa majú variť dlhšie, kým mäso nezmäkne.

ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Bratislavský región: V okolí hlavného mesta si majetnejší obyvatelia v minulosti pochutnávali na slimačom kaviáriku a kaviári z najväčšej sladkovodnej ryby. Vyza veľká totiž v minulosti žila v Dunaji, kde ju Bratislavčania lovili.

Komárňanský región: V zámožných rodinách jedávali divinu a hovädzinu, populárne bolo aj divé vtáctvo, upravované tepelne i na studeno v podobe aspiku alebo pudingu. Na vidieku sa dodržiavali kresťanské zvyklosti a noc pred Štedrým dňom bola pre gazdiné a ich dcéry perná, lebo od polnoci vypekali kysnuté koláče a opekance.

Nitriansky región: Podobne ako v Komárne, aj v Nitre gazdiné od polnoci Štedrého večera piekli. Okrem koláčov ale nechýbal chlieb, a tiež obradný chlieb báleš, ktorý gazda dával pred Štedrou večerou dobytku. Posypaný bol magickými plodinami – šípkami, cesnakom, makom, obilím či petržlenovou vňaťou. Na Myjave sa pripíjalo tzv. chrampapulou – slivovicou s cukrom, ktorú v miske zapálili.

Tekovský región: V evanjelických rodinách na vianočnom stole nesmeli chýbať domáce klobásy, ktoré si rodiny pripravovali počas obľúbených predvianočných zakáľačiek. Gazdiné počas leta varili sirupy, napr. ružový, ktoré potom pridávali do jemných vianočných cukroviniek.

Trenčiansky región: Na Kysuciach piekli obradný pupkoví chleba, ktorý mal v strede kúsok starého chleba, trochu hrudkovej soli, petržlen a na vrchu položený cesnak. A ešte jedna pikoška zo Selíc – gazdiné počas Vianoc vraj obradne nahé skákali z okna a utekali potrieť kravy zelinkami nazbieranými v júni počas svätojánskej noci.

Väčšinu informácií uvedených v článku sme čerpali z knihy od Zory Mintalovej Zubercovej (2012): Vianoce na Slovensku. Recepty, tradície a zvyklosti.

Milí čitatelia, odfoťte doma vianočné jedlá, pošlite nám fotografie na bloger.uzivaj.si@gmail.com a my ich zverejníme v našom fotoblogu 🙂