Prvý výstup na Ľubovniansky hrad mi nevyšiel. Zapríčinil to šmyk brata , ktorého ústa získali farbu najnovšieho rúžu od Mary Key. Pobrali sme sa späť k autu s vydenzifikovanou rozťatou perou . Hrad uvidíme inokedy.
Hlavnú prísadu do cestovateľského šalátu som nemala ( rukola) . Pohroma ako delo. Zachrániť ma mohol jedine Lidl, ktorý ako zvyčajne nesklamal. Plán príchodov a odchodov vlakov sa taktiež stratil , čo bola asi väčšia pohroma. Ešte dobre, že existuje Google.
Cesta vo vlaku bola príjemná. Bosorka od skupiny Elán hrala znova a znova. Staré hity sú tie najlepšie na cesty . Sprevádzajú ma po Slovensku, ale aj na zahraničné cesty. Cieľom je Stará Ľubovňa.
Okrem toho , že sa v Starej Ľubovni dá vynikajúco najesť, sa tu nachádza aj krásny hrad – Ľubovniansky hrad. Blízko Ľubovne sa nachádza malá dedinka Litmanová, ktorá je známa hlavne, ako pútnické miesto.
Mierime k hradu, ktorý vidím už z diaľky. Nie ako predchádzajúci Kapušiansky hrad, ktorý vďaka hmle som nevidela ani pod kopcom, na ktorom stojí. Pod hradom sa nachádza krásny skanzen, kde sme videli domčeky, do ktorých sme sa aj dostali, dokonca v jednom domčeku sme sa zapísali aj do kroniky návštev. Zážitok to je hlavne vďaka pohľadu na život našich predkov. Uvedomila som si, aké to bolo úžasné mať izbu iba s jednym bratom a nie s piatimi súrodencami, plus rodičmi, plus starými rodičmi. Okrem domov sme uvideli starý drevený kostolík, kde sa ešte dnes konajú svadby. Avšak výhľad zo skanzenu na hrad je nezabudnuteľný.
Pokračovali sme ďalej, ale moje GPS v hlave nefungovalo tak, ako by malo. Ocitli sme sa za hradom, no našťastie dobrá nálada nás sprevadzala stále. A tak sme sa najedli na lúke za hradom, kde sme si úžasne oddýchli, zakričali, zaspievali a šli.
Ľubovniansky hrad nie je zrúcanina, ako väčšina hradov na Slovensku. Je to udržiavaný hrad s výhľadom ako sa patrí. Pred vchodom nás vítal starši pán s milým úsmevom, urobil nám fotku, porozprával nám, čo v hrade určite nemáme vynechať, podal nám brožúrky a mohli sme sa vydať na objavovanie.
V jednej z brožúrok sa nachádzali očíslované izby a miesta, podľa ktorých sme mali postupovať. Veľa krát sa to však nepodarilo, ale nakoniec sme našli všetko, čo sme hľadali. Najviac ma zaujala opravená kaplnka s menším cintorínom, kde vládol pokoj a správna atmosféra k takému miestu.
Musím pochváliť pánov, ktorí pracovali v ten deň. Okrem pilnej pracovitosti si našli čas aj na nás a ukázali nám miesta, ktoré sme nevedli nájsť. Správni pracovníci.
Pekný výhľad človek môže zažiť, ak si urobí väčšiu rozcvičku a vylezie hore na najvyššiu vežu. Na dvore v hrade môže človek vidieť aj malé delá a pozrieť sa z okien, z ktorých sa niekedy strieľalo.
Ako sa hovorí, pod svetlom je najväčšia tma , tak to bolo aj u mňa. Prvé izby pri vstupe sme prešli, ale našťastie nás na ne upozornili. V prvých troch izbách sme videli osobné veci rodu Zámoyských. V jednej z izieb sa nachádzajú hlavne veci Izabely Zámoyskej, kozmetika, šaty, porcelán.
Čo ma však zaujalo najviac, je fakt, že na hrade bol väznený Móric Beňovský, ktorý odtiaľ ušiel do sveta. Ale pokračovanie Móricovho príbehu pozná každý veľmi dobre…
Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho ďalej a prihláste sa na odber tých najleších článkov 🙂