Poriadny náklon hlavy, aby som dovidela do tváre 15 metrov vysokej sochy. Potom pocit pádu kusiska železa. Opak bol však pravdou. 15 metrov vysoký anjel bol kus polystyrénu obalený sivou hmotou, aby dával pocit pravej sochy. Aj to malo svoj dôvod, tým bolo natáčanie filmu Behind enemy lines.
Prečo práve socha z filmu ? Práve tá vytvára spojitosť medzi mojimi cestičkami v kraji Zádielskej doliny.

Zádielska dolina
Prvé miesto mojej cesty, v ktorom môžete nájsť dobrodružstvo alebo chvíle len pre seba. Povedala by som, že Zádielská dolina má niekoľko synoným. Pre mňa je to zeleň, oddych, miesto „ďaleko“ od civilizácie. Zádielská dolina, ktorú môžete nájsť aj pod menom Zádielská tiesňava sa nachádza v Slovenskom krase. Preteká ňou potok Blatnica, ktorý vytvára krásne prírodné kaskády. Je však zaujímavé, že Zádielská dolina je najhlbší kaňón na Slovensku.

Tu sa dostávam k pointe, prečo je Zádielská dolina aj pre viac a aj pre menej zdatných turistov. Ja som bola ten menej zdatný turista, ktorý sa len chcel poprechádzať a prevetrať si hlavu od myšlienok, z práce a súkromia. Už pri vstupe ma vítali obrovské kusy skál, ktoré ma sprevádzali až ku skromnému občerstveniu. Vôkol mňa sa ani raz neobjavili odpadky, nepočula som ani jeden zvuk motora a hluku mesta. Počula som len zurčiaci potôčik, do ktorého melódie som sa hneď započúvala a okolo seba videla neustále len zeleň. Pri každom ďalšom kroku som v hlave počula len „jej, vau „

Samozrejme medzi kochaním sa prišlo aj niekoľko fotiek, omočené nohy ( snažila som sa dostať do stredu potôčika). Keby som bola odvážnejšia a nachádzalo sa vo mne o trochu viac adrenalínu, šla by som si aj zaliezť na skaly, z ktorých je úžasný výhľad na celý kraj. A to je obrovská motivácia. Tento kraj ma veľké bohatstvo, dediny Háj a Hačavu, Turňiansky hrad a kúpele Štós, ale tie sú už vzdialenejší objekt.

Zádielskú dolinu zaraďujem, ako prvú zástavku pre sochu anjela z filmu Behind enemy lines. Práve tu sa v roku 2001 natáčal film, kde hlavným hrdinom bol známy herec Owen Wilson spolu s Gene Hackman. Vo filme si zahralo aj niekoľko slovenských a českých hercov. Hlavnou myšlienkou filmu sú nepokoje v Bosne. V bojoch, ktoré prebiehajú na vrcholoch skál môžeme vidieť sochu v plnej kráse, hlavne v poslednej bitke, kde príde o jedno z krídel.

Háj
Dedinka Háj spolu s s dedinkou Hačava si udržiavajú historický nádych našich dedín. Práve tam ešte stále môžeme uvidieť milé, malé, útulné drevenice s farebnými okenicami. Vymaľované rôznymi ornamentmi vzbudzujú pocit, že sa človek ocitol v dobe Pacho Hybského zbojníka.

Okrem prenosu sa do starších dôb aj na tomto mieste môžeme počuť žblnkot potôčika s väčšou ozvenou. Za ozvenu môžeme vďačiť vodopádom blízko ciest, avšak za niektorými z nich si treba urobiť menšiu výpravu do lesa. Vodopády sa nedajú porovnať s Niagarskými vodopádmi , ale za pozretie to stojí.

Dôležitosť zohráva socha anjela, ktorá práve v dedinke stojí. 15 metrov vysoká socha sa týči hneď na začiatku dediny, na cintoríne. Okoloidúci ju, len tak neprehliadne. Menšie parkovisko, upravené pre obdivovateľov, spolu s milou bráničkou, víta tak, ako sa patrí. Miesto má síce v dedine, ale z jednej strany vidíme ju a z druhej máme výhľad na Turniansky hrad ( menši bonus ). Odlomené krídlo je hneď vedľa nej, avšak socha ma natoľko zaujala, že krídlo som objavila až pri odchode.

Hačava
Hačavu som prešla zbežne, len tak autom, aby som si poobzerala aspoň domce. Prišla som však na to , že veľká obytnosť dedinky už nie je. Využíva sa skôr na privaty pre ľudí, ktorí aspoň na chíľu sa chcú odreagovať od mestského zruchu.
Socha má aj pre Hačavu veľký význam. Po dotočení filmu sa jeho výrobcovia rozhodli, že nám na pamiatku sochu nechajú. Ale kde bude stáť? Rozhodovalo sa medzi dedinkou Hačava a Háj . Výhercu už poznáme. Hájčania získali sochu, avšak Hačavčania k nej majú blízko, veď dá sa povedať, že je to hneď za rohom.
Kúpele Štós
Alergia, asptma, prepracovanosť, útek za úplným tichom ? To všetko sa dá nájsť v malých kúpeľoch na východnom Slovensku. Úplné ticho a to doslovne! Možno to bolo zimným obdobím, možno to bolo prostredím. Všade vôkol len les a príroda, dokonca ešte aj park v kúpeľoch , ktorý na prvý pohľad vyzerá celkom malý je poprepletaný chodníčkami, tak aby si človek pri vstupnej bráne hotela povedal „ Veď ja som strávil v parku viac ako hodinu ! „ Po odparkovaní auta som si povedala, nestrávim tu ani hodinu . V parku som strávila viac ako pol hodinu. Neviem, kto ho aranžoval, ale „klobúk dole“ . Sochy , posedenie, malé pódium, lesné posedenie, rastliny, potôčik a chodníčky, ktoré vedú rozličným smerom, až na lesné cesty. Možno nieto by povedal , že je to miesto vhodné na zbláznenie, pretože je tam až príliš veľký pokoj, ale veď aj to my, ľudia niekedy potrebujeme.
PS: Kúpele nemajú už nič spoločné so sochou, ale boli po ceste, tak prečo tam nezájsť?