Len pár minút autom od Bratislavy sa nachádza krásna dedinka Kráľová pri Senci, ideálne miesto na jednodňový výlet.

Obec s 1.560 obyvateľmi sa skladá z miestnych častí Kráľová a Krmeš, ktoré symbolicky spája historický barokový most.

V blízkosti sa nachádza viac atraktívnych miest, kde vieme stráviť čas. Milovníci adrenalínu určite navštívia miestne letisko, kde môžu absolvovať vyhliadkový let lietadlom alebo balónom, pre tých najodvážnejších tu robia aj pilotné kurzy. Ak budete mať adrenalínu dosť a dostanete chuť na leňošenie, Slnečné jazerá či Aquapark Senec sú vám plne k dispozícii :-).

Len 5 minút od Kráľovej pri Senci sa nachádza dedinka Kostolná pri Dunaji. Tu by sme radi upriamili vašu pozornosť na Oázu Sibírskeho tigra. 

Je to unikátny projekt, ktorý začal písať svoju históriu už v roku 1999. Pod ochranou „Občianskeho Združenia“ sa v tomto zariadení chová dvadsaťdva krásnych a zdravých tigrov, patriacich do poddruhu „tiger pásavý ussurijský“ (Panthera tigris altaica), alebo neodborne – tiger sibírsky, ktorý je celosvetovo evidovaný v zozname ohrozených druhov zvierat a je zaradený do kategórie I. zákona CITES. Šestnásť z nich sa už narodilo priamo v OÁZE vďaka dobrým podmienkam, ktoré pre nich vytvorili.

Hlavným cieľom projektu je zachrániť aspoň jednu populáciu tigra ussurijskeho pred vyhubením, aby ich potomkovia prispeli k udržaniu genetickej rovnováhy celosvetového chovu týchto vzácnych a chránených zvierat. Dnes v zmenšujúcej sa tajge na pokraji oblasti Amuru na rusko-čínskych hraniciach vo voľnej prírode nájdete už len pár kusov tigra ussurijskeho. Je to výsledok ustavične zhoršujúcej sa kvality životného prostredia a pytliactva. Vstupné je úplne dobrovoľné. Veríme, že podporíte tieto úžasné šelmy.

Druhou, nemenej zaujímavou zastávkou, ktorú by sme vám radi predstavili je Včelárska paseka, nachádzajúca sa priamo v Kráľovej pri Senci. Je to miesto, ktoré by mal navštíviť asi každý. Ako povedal Ján Ámos Komenský ,,Z včelařství naučil jsem se přírodu více znáti a více milovati, než z mnoha knih učených,,.

Čo všetko tam nájdeme? – včelársky skanzen, včelárske arborétum, včelársky náučný chodník, ubytovacie zariadenia a konferenčné zariadenia.

Včelársky náučný chodník je určený pre všetkých milovníkov a obdivovateľom rozmanitosti prírody. Je vhodným miestom pre všetkých záujemcov o život v prírode. Včela je poctivým pracovníkom. Je veľmi užitočnou, no pri uštipnutí môžeme mať s včelou veľmi nepríjemný zážitok. Všetci však dobre vieme, že vyrába niečo, na čom si väčšina z nás pochutí. Správne! Je to med. Tu máte pár vecí, ktoré možno neviete, ale mohli by vás zaujímať.

Niečo aj z histórie chovu včiel. Včela žila v Európe odpradávna, čo dokazujú aj skameneliny treťohôr nájdené v baltskom jantári. Najstaršie doklady o odoberaní medu včelám poznáme zo skalných kresieb z obdobia pred rozšírením poľnohospodárskych civilizácií. Známa je napr. skalná kresba v jaskyni La Aréna  na východe Španielska, datovaná do obdobia 12 až 15 tisíc rokov p.n.l. Pracovitosť včiel, tajomstvá života včelstiev, obľúbenosť medu a potreba vosku im zabezpečili pevné miesto v slovesnom i výtvarnom umení takmer všetkých národov, kultúrnych a náboženských spoločenstiev sveta. Prvé doklady o zámernom chove včiel pochádzajú z Egypta, kde boli chované v hlinených ležanoch už 4 tisíc rokov p.n.l. Prvé písomné správy o včelárení starých Slovanov sa začínajú objavovať od 5. storočia n.l. v správach gréckeho rétora Priska a v zápiskoch arabských obchodníkov. Zmienky vzťahujúce sa ku kultúrnemu chovu včiel sa objavujú v donačných listinách z 11. až 13. Storočia, napr. v zakladajúcej listine kláštora v Hronskom Beňadiku z roku 1075. V 15. až 18. storočí nastáva všeobecné rozšírenie chovu včiel jednak v brtiach v lesoch, ako i v umeleckých obydliach v záhradách. Racionálny chov včiel na našom území sa začína uplatňovať v polovici 18. storočia, kedy zanikajú posledné zbytky brtníctva. Vzniká slovenská včelárska literatúra, ktorá postupne prenikla medzi široké vrstvy obyvateľstva, známe sú diela Jána Glosyusa, Juraja Fádlyho, Antona Bernoláka, Jána Čaploviča, Juraja Palkoviča, a iných.

Prečo je včela medonosná najdôležitejší opeľovač?

• Patrí do skupiny najpočetnejšieho druhu hmyzu na Slovensku.
• Približne 50 000 robotníc opelí cca 15 000 lietaviek.
• Na získanie 1 gramu nektáru navštívi 1 000 kvetov.
• 1 gram nektáru pretvorí na 0,3 gramov medu, na získanie 1 gram medu navštívi minimálne 3 333 kvetov!
• Je usilovná a pracovitá, dĺžka pracovného dňa včiel je 9 hodín.
• Je ideálne prispôsobená stavbou tela na opeľovanie.
• Ľahko ovládateľná.

Skúste aj Vy podporiť tieto zaujímavé, finančne nenáročné a atraktívne miesta. Povedzte o nich svojim známym, vezmite tam svoje deti. Urobte to preto, aby sme im za pár rokov nemuseli len na fotkách ukazovať, ako vyzerali naživo niektoré krásne živé tvory tejto planéty.

Na záver si dovolíme ešte jeden citát velikána ľudstva Alberta Einsteina: ,,Keď vymrú včely, ľudstvu nezostáva viac, než štyri roky života,,