Je 9:00 stredoeurópskeho času. Čierny Ford focus so štyrmi pasažiermi prechádza slovensko-poľské hranice. Samozrejme ich tu už nikto nečaká na kontrolu dokladov a batožiny. Tie doby už pominuli. Po Belgicku a Rakúsku si to teraz zamierili do Poľska. Sú nadšení a tešia sa. A prečo? Pretože idú na výlet!

Čakali nás štyri poľské mestá a ja som bol veľmi rád, že aj keď som mal svoje sandále, ktoré mám na nohách vlastne stále, nezabudol som tentokrát aj na vhodnejšiu obuv na jesenný pobyt v oblasti baltického mora.

Do mesta Krakow sme dorazili na aute ešte pred obedom. Na druhé najväčšie poľské mesto sme mali len pár hodín, keďže večer sme už mali letieť smer Gdansk. No a neboli by sme to my, aby sme sa nezastavili v centre Krakova na tradičný poľský obed v írskej reštaurácii s príznačným názvom Dog in the Fog. Tu sme okoštovali poľské prierogi, teda pirohy. Poliaci ich jedia na niekoľko spôsobov, či už zo syrom, mäsom, kapustou.

Posilnení sme sa vydali uličkami starého mesta. Prešli sme sa otvorenými nádvoriami Jagelovskej univerzity, ktorá je druhá najstaršia v strednej Európe.

Tu sa akurát nervózne prechádzal jeden študent, nahodený v rovnošate, zo skriptami v ruke. Usúdili sme, že ide asi na skúšku a že strach študentov je všade na svete rovnaký. Ešte sme si stihli vybehnúť na Kráľovský hrad. Starý symbol Krakova, ktorý sa už od 11. storočia týči na návrší Wawel nad mestom a podvečer sme sa presunuli na letisko.

Do prímorského mesta Gdansk sme prileteli večer. Zapol som aplikáciu Sygic, zadal adresu nášho apartmánu a odhodlane sme sa vydali nočnými uličkami takmer polmiliónového mesta hľadať svoje ubytovanie. Po chvíli, keď sme sa stále dáko divne krútili na mieste, sme prišli na to, že som mal na sygicu nastavenú trasu autom. Z novo objavenej funkcie som dodnes celkom nadšený, jednoducho zadáš trasu s tým, že ideš na pešo a ono ťa to tam fakt väčšinou aj dovedie.

Do ubytovania sme prichádzali s očakávaniami, ktoré hraničili s jemnými rozpakmi. S hostiteľkou som si vymenil niekoľko záhadných mailov. Komunikáciu zakončila okultistickým zanechaním tajomného kódu od hlavných dverí, s tým, že keď sa dostaneme do vchodu, dostaneme sa aj do bytu, pretože ten necháva otvorený. Ona tam že vraj vôbec nebude, všetko budeme mať nachystané a všetko potom iba zanecháme tak ako sme prišli s kľúčmi v schránke. Takže tajomná hostiteľka sa nám ani raz neukáže.

Boli sme veľmi milo prekvapení, aký fajný byt sme dostali za dobrú cenu. Mali sme kuchyňu, spáľňu, obývačku s balkónom a peknú kúpeľňu. Celý byt bol zariadený v IKEA štýle aj s elektrickými spotrebičmi, takže sme mohli kuchtiť hrianky a čaje.

To, že boli dvere len tak otvorené, teda neboli zamknuté nám prišlo asi preto čudné, pretože to nevídame na Slovensku. (Ehm, nie že by som behal teraz po bytoch a skúšal, kto si zamyká… )

Keď v centre Gdansku nastúpiš na vlak, smer „Jelítkovo“ (mimochodom znamená „Jaternicovo“), dostaneš sa za asi 40 minút na pláž, ktorú obmýva baltické more. V sobotu bol krásny slnečný deň a tak sme sa išli trochu schladiť do vody. Je mesiac september a baltické more má cca 14 stupňov. Keď sme sa hodili do vody, nastalo pár sekúnd intenzívneho plávania. Smerom k brehu.

Voda tu nie možno úplne najpriezračnejšia, avšak ma to svoje čaro. Všade poletovali čajky, v diaľke bolo vidieť veľké prístavné zariadenia a keď sa človek zahľadel smerom na nekonečný horizont chladnej vody s vedomím, že na druhej strane je Škandinávia, bol to zvláštny a krásny pocit. Trochu akoby na konci sveta.

Na pláži sme si dali zopár poľských pív a fajne sme si zdriemli tvárou v piesku. Ehm, na uteráku samozrejme (teda aspoň ja určite). Mimochodom poľské pivá ma viac než milo prekvapili. Koštovali sme Lech, Tatru, Tyskie, Warku a Žywiec a minimálne tieto boli robené pre skutočných pivkárov a s láskou.

Podvečer sme sa oddýchnutí a zároveň unavení (ta čudesná kombinácia, hovorím tomu aj príjemne znivočení) vrátili do mesta. Zašli sme si na večeru do tradičného poľského mliečňaku. V mliečňakoch sa dá najesť v rôznej kvalite a cene. Navštívili sme aj veľký lowcost, kde to nebolo bohviečo, no na druhej strane sme boli aj v jednom luxusnejšom, kde sa cena pozitívne odzrkadlila na kvalite jedla aj na prostredí. Poľsko je jedna z lacnejších európskych krajín. Ceny potravín aj pohostinstiev sú približne o 1/5 nižšie ako u nás. V piatok večer sme sa napríklad boli najesť v pomerne exkluzívnejšej reštaurácii a za vynikajúcu rybaciu polievku, hlavne jedlo a dve pivá som zaplatil niečo cez 10 euro.

No a čo s načatým večerom? Zuzka vypátrala, že v Gdansku začína svoje turné britský spevák Fink aj s jeho kapelou. A tak sme sa ocitli v obrovskom, trojpodlažnom klube „Parlament“ na koncerte. Dole pod pódiom sa podľa všetkého zišli všetci 2 metroví poliaci v krajine a nebolo vidieť nič. Chvíľu sme sa teda premiesťňovali medzi jednotlivými poschodiami, pretože zo všade mal človek trochu iný výhľad. Nakoniec sme sa uhniezdili, Fink nesklamal a bol to skvelý zážitok.

Ďalší deň sme sa vydali severozápadne, popri baltickom mori do mestečka Sopot. Jedná sa o menšie poľské mesto, ktoré pôsobí veľmi príjemnou, kúpeľnou atmosférou. Na námestí je veľa kaviarní, všade vyhrávajú pouličný muzikanti. Cestou sme prechádzali okolo netradičného architektonického diela – opitého domu, alebo ako mu hovoria domáci „Krzywy domek“

Zamierili sme opäť k moru, avšak už nie na kúpanie. Sopot sa totižto môže pýšiť najdlhším dreveným mólom v Európe. Samozrejme poliaci ako poctiví šmelinári si na ňom vyberajú vstupné a určite dobre zarobia, pretože ľudí sa tam za deň otočí hŕba. Na konci móla nás odchytil značne podgurážený „pirátsky kapitán“, ktorý tam takto bavil ľudí. Chcel od nás peniaze, následne chcel uniesť Zuzku a keď som sa vzoprel, namieril mi pištoľ zo 17.storočia na genitálie. Človek sa dokáže vyrovnať s niektorými vecami, avšak prísť v Poľsku na móle o ústrojenstvo? Trochu ma zamrazilo. Našťastie, uhrali sme to. Dostal bozk na líce (od Zuzky, nie odo mňa), nedali sme mu ani groš a ušli sme.

Poobede nás čakala posledná zastávka, mesto Gdyňa, ktoré bolo pre nás trošku sklamaním. Nieže by tu nebolo vôbec čo vidieť, avšak chýbalo mu príjemné čaro, ktoré majú Gdansk a Sopot. Architektonicky krásne domčeky, ktoré sme videli až doteraz boli nahradené skôr panelákovou výstavbou v socialistickom štýle. Gdyňa má veľký prístav, a my sme sa boli pozrieť na dve poľské vojnové lode, ktoré tam sú ukotvené. Jednou z nich je poľský torpédoborec „Blyskavica“, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne a zúčastnil sa napríklad evakuácie spojencov v Dunkirk či vylodenia v Normandii.

Prístav bol počas druhej svetovej vojny prebudovaný a využívaný nacistami na vojenské účely. Väčšina obyvateľov bola násilne vysťahovaná zo svojich domov buď na iné územia, alebo do koncentračných táborov. V meste bol postavený pamätník, súsošie, ktoré ma pripomínať tieto tragické udalosti. Zobrazuje rodinu opúšťajúcu svoje domovy a psíka, ktorý ich zostáva čakať.

Posledný deň pršalo, avšak to nás neodradilo od toho, aby sme ešte pochodili Gdansk, ako sa dá. Lietadlo nám letelo až večer. Stihli sme ešte navštíviť prístav, Gdanské „Długie Pobrzeże“ a zbehli sme do Mariánskej baziliky.

Jedná sa o jednu z top dominánt mesta. Tehlový kostol je najväčší svojho druhu na svete. Jeho výstavba prebiehala celých 150 rokov, počnúc rokom 1343 a má kapacitu 2500 ľudí.

Veža kostola má úctyhodných 77 metrov, a keď sme vybehli tých „pár“ schodov, naskytol sa nám pohľad na panorámu celého mesta. Večer sme na letisku čakali na let Gdansk-Krakov, z kade nás čakala cesta domov. V obchode sme mali v úmysle minút za zvyšné zloté alkohol, avšak že vraj pri vnútroštátnych letoch sa nedá tekuté potešenie zakúpiť. Nuž, tak čo teraz? Riešenie sa našlo. Na super výlete, ako je Poľsko, aj tak musíš kúpiť krovky.

P.S.: „Malé lingvistické okienko“. Na našom výlete sme odhalili, prečo je nám poľština sympatická a vieme sa na nej pobaviť. Samozrejme, veľa výrazov existuje aj v slovenčine, avšak pre nás majú veľakrát úplne iný význam alebo jednoducho znejú zábavne. Čo je avšak dôležitejšie, poliaci občas vymieňajú poradie prídavného a podstatného mena. A tak napríklad automechanik je mechanika samochodowa, dobrý deň je dzień dobry a záchranná vesta je kamizelka ratunkowa.

Všimli ste si?