Názov Jantárová cesta prilieha ulici v bratislavskej Petržalke. O nej však reč nebude. Na rozdiel od umelo vytvorenej Gotickej cesty, o ktorej sme písali v druhom diely Tematických slovenských ciest, je (resp. bola) Jantárová cesta reálnou starobylou obchodnou cestou, ktorá sa začala využívať už v praveku. Prvá viedla po mori, no neskôr sa sformulovala vnútrozemská cesta spájajúca pobrežie Jadranského mora s Pobaltím.

Tiahla sa od mesta Aquilleia, ktoré leží na území dnešného severovýchodného Talianska, cez Slovinskú Ľubľanu, dnešné maďarské Szombathely, ďalej prechádzala popri rakúskom Hainburgu, cez náš Devín, Moravskú bránu, poľské mestá Vroclav, Kalisz a Toruň až po ústie Visly k východnému Baltu. V druhom storočí bola najvyťaženejšia kvôli obchodu Rímskej ríše. Dnešná jantárová cesta spája Budapešť s Krakovom.

Naprieč Slovenskom viedla hlavná a alternatívna trasa Jantárovej cesty. Tá prvá cez Devínsku bránu a pozdĺž svahov Malých a Bielych Karpát. Tá druhá zahŕňala Bratislavu, juhovýchodné svahy Malých Karpát, viedla blízko Dudváhu, cez Čachtice do Trenčína a odtiaľ Vlárskym priesmykom v Bielych Karpatoch zas k hlavnej trase na Morave.

Zo severných pobaltských oblastí sa prepravoval po ceste  zlatožltý jantár. Ide o stuhnutú živicu pravekých, treťohorných ihličnatých stromov, konzervujúcu množstvo druhov zvierat a rastlín.  Okrem jantáru sa cestou vozili aj zvieratá a živočíšne produkty ako med či kožušiny, obilie, železo a farebné kovy. Súčasťou prepravy boli pravdepodobne aj  otroci. Na sever zas putoval olivový olej a rôzne výrobky zo skla, striebra, keramiky a bronzu. S výmenou materiálností išla medzi obchodníkmi ruka v ruke aj výmena informácií, zvyklostí a náboženských predstáv.

Náhrobná stéla obchodníka Quinta Atilia Prima v Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Boldog)

V obci Boldog, okres Senec, sa nachádza románsky kamenno-tehlový kostolík z 12. storočia. Nestojí síce na trase súčasnej cesty, no je zaujímavý tým, že v jeho ľavej stene bol zabudovaný náhrobný kameň obchodníka Quinta Atilia Prima z rokov 90-130 po Kr. s prastarým nápisom. Ak sa sem vydáte v teplých mesiacoch, odskočte si na „Slovenské Tahiti“ alebo Slnečné jazerá pri Senci.

Pri potulkách dnešnou jantárovou budete prechádzať peknými slovenskými mestami a dedinami. Od Šiah na juhu po Trstenú na severe. Okolie stredného Slovenska ponúka napríklad mesto Zvolen, Banskú Bystricu či do dedičstva UNESCO zaradenú starobylú Banskú Štiavnicu. Štiavnické vrchy vás zlákajú na túru, po ktorej sa môžete osviežiť v tajchoch.

Tajchy  (z nemeckého der Teich – rybník) sú historické vodné nádrže považované za najvýznamnejšie banícko-technické pamiatky Štiavnických vrchov. Dnes ich v okolí Banskej Štiavnice možno nájsť 24, v minulosti ich však bolo až okolo 60 a pred vynájdením pary a elektriny tvorili najdokonalejšiu vodohospodársku sústavu Európy 18.teho storočia. Slúžili hlavne ako rezervoár vody a zdroj energie na poháňanie banských strojov pri ťažbe a úprave rudy. Zachránili vtedy baníctvo v celom kraji, lebo ľudská a konská sila na tieto činnosti už nestačili. Tajchy dnes slúžia na letné i zimné športy a rekreáciu. Dajú sa medzi nimi nájsť väčšie, dostupnejšie, navštevovanejšie s rozvinutými službami, ale i malé zašité zákutia, kde si môžete užiť súkromné romantické rande s panenskou prírodou.

Tajch „Veľká vodárenská“ je vzdialený len 15 minút chôdze z Námestia Svätej Trojice v Banskej Štiavnici. Je špecifický tyrkysovou farbou, ktorú pravdepodobne spôsobujú čiastočky ílu vo vode.

Ottergrundský tajch vybudovaný vo výške 939 m.n.m. je zas najvyššie položeným jazierkom a dostanete sa popri ňom do raja, na vrch Paradajs (939 m.n.m.) s malým geoparkom. Táto trasa je však neznačená, oficiálne k nemu vedie zelená turistická značka. Päť kilometrovou hrebeňovkou sa dá z Paradajsu prejsť do sedla Pleso (775 m.n.m.), pod ktorým sa nachádza viacero tajchov.

Jazero Počúvadlo je so svojou rozlohou 11,73 ha najväčším tajchom a láka množstvo návštevníkov. Počas 1,5 hodinovej túry od neho vyšliapete na najvyšší vrch Štiavnických vrchov. Sitno (1009 m.n.m.) je vulkanického pôvodu z treťohôr, nachádza sa na ňom rozhľadňa a vysielač.

V Banskej Štiavnici a v neďalekej v Dobrej Nive sa zastavte na hutné pivo z miestnych pivovarov ERB a Dobrovar.

Za slovenskými spisovateľmi do oboch Kubínov

Keď dôjtete po Jantárovej ceste trochu severnejšie, natrafíte na dva Kubíny. Vo tom Vyšnom sa narodil jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov P. O. Hviezdoslav. V Dolnom Kubíne zas dlhé roky žil, pracoval a aj umrel. V meste sa nachádza dom, v ktorom pôsobil, múzeum i pomník v areáli historického cintorína, kde je pochovaných viacero významných osobností slovenských dejín. Narodil, žil a zomrel v Dolnom Kubíne aj ďalší slovenský básnik Theo Herkeľ Florin, ktorého pamätná izba je prístupná návštevníkom. Z Vyšného Kubína pochádza aj Margita Figuli. Údajne sa narodila v tom istom dome ako Hviezdoslav. Dom vyhorel a na jeho mieste dnes stojí pamätník. Zaujímavosťou obce sú napríklad i pamiatkovo chránené ľudové domy. Nachádza sa tu tiež kostol a dva kaštiele a zelená turistická trasa vás dovedie na najvyšší bod Chočských vrchov s nádherným výhľadom – Veľký Choč (1611 m.n.m.).

Vybrali sme niekoľko zaujímavých tipov, čo možno vidieť naprieč Slovenskom pri putovaní trasou Jantárovej obchodnej súčasnosti. Je toho možno navštíviť samozrejme oveľa viac a my budeme radi, ak sa s nami podelíte o Vaše tipy či zážitky.