Atmosféra je slovo, ktoré vzbudzuje akúsi pozitívnu emóciu, zanecháva príjemný dojem. Napadá mi pri ňom niečo neurčito pozitívne, niečo, čo nemusí byť na prvý pohľad veľkolepé, ale keď sa tomu prizriete bližšie a strávite s tým nejaký čas, zistíte, že sa s tým „niečím“ cítite dobre. Taký je aj festival, nesúci tento názov.

O vývoji festivalu Atmosféra sme písali v predchádzajúcom článku, kedy sme sa rozprávali s jeho organizátorkou Gretkou Pavlovovou. Teraz sa s vami podelíme zážitky, ktoré sme mali možnosť počas prvého augustového víkendu v Hontianskych Nemciach získať.

Trochu sme podcenili kontrolu cesty a za Hontianskymi Nemcami sme prehliadli prudkú pravotočivú zákrutu, ktorá nás mala priviesť na rozsiahlu lúku pri viničnej oblasti, kde sa festival konal. Hont je však tak krásnou kopcovitou zelenou oblasťou Slovenska, že sa nám ani nechcelo zastavovať a otáčať auto správnym smerom.

Od zapeklitej odbočky bola príjazdová cesta k areálu festivalu veľmi dobre značená, zaparkovali sme na vyhradenom parkovisku a postavili si stan v protiľahlom stanovom mestečku, náhodne hneď vedľa jednej známej milej slovenskej rodinky. To bolo prvé prekvapenie. „Čo v týchto končinách robia známi Bratislavčania?“, napadlo nám. Prišli si vraj na festival oddýchnuť. Dvaja dospelí, dve deti, pes a veľký stan. Áno, aj o tomto je Atmosféra. Svoje miesto si tu nájdu všetky vekové kategórie a aj zvieratá.

Okrem toho, že na festivale nájdete kvalitný hudobný program s interprétmi prevažne zo slovenskej alternatívnej scény a lokálnymi umelcami a na koncertoch sa poriadne vyblbnete, dokážete si v noci plnohodnotne pospať. Návštevníkov na Atmosfére totiž nie je veľa (do 2000), stanové mestečko je trochu izolované od stage-u a Gretka nasadila ako posledné nočné kapely také, ktorých tóny súznia so spánkovým režimom. Program končil o štvrtej nadránom a doobeda ste mohli pokojne vylihovať, pokiaľ vás zo stanu nevyhnalo teplé letné slnko.

V piatok sme si vypočuli autorskú tvorbu i covery od Kataríny Korček a chystali sme sa na cestovateľskú prednášku o živote na Islande od našej blogerky Petry. Boli sme milo prekvapení početnou účasťou a ešte milšie prekrásnym prostredím lesíka, osvetleného množstvom žiaroviek, dodávajúcim miestu útulnú domácku atmosféru. „V lese“ prebiehali sprievodné aktivity festivalu  – kvízy, prednášky, workshopy, autorské čítania a nočné kino. Na svoje si tak prišli nielen hudobní fanúšikovia, ale i intelektuáli.

Okrem toho boli v príjemnom chládku v lese navešané hamaky, takže sa pre mnohých stal oázou pohody a kľudu. S knižkou v ruke, mimo priameho zvuku reproduktorov a lúčov ostrého slnka si tu našiel útočisko nejeden návštevník. Pre pár zblúdilých duší poskytol les priestor na nocľah. Ako zakuklené húsenice motýľov tu spáči zbierali novú životnú energiu na ďalší deň. Deti zas trávili väčšinu času v „pravom hornom rohu“ lúky, kde bol pre ne pripravený celodenný program. Večer sme ukončili krepčením na texty rapera Veca & Škrupa a na tóny elektronických bítov a ženského vokálu súrodencov Štefancovcov z projektu BULP.

Sobotné ráno sa nieslo v znamení životabudiča – jógy, dobrovoľníci z Curaprox stanu nám vysvetlili, ako si správne čistiť zuby a zábudlivcom poskytli zubnú pastu či kefku. Svieža sprcha, teplý čerstvý voňavý makovník zrovna vytiahnutý z pece a pohár cold brew (za studena prekvapkávaná káva) s ľadom či dajaké to naozaj dobré vyrovnávacie pivko spod Urpínu nás postavilo na nohy a nový deň sa mohol začať. Prešli sme sa po trhu prevažne slovenských výrobcov, načerpali nové inšpirácie, vypočuli si magické tóny vinúce sa z worshopu hrania na hand-pany, prevetrali sme svoje vedomosti pri Europa stane, po čom sme sa zabažane schladili vodou z hadice od miestneho hasičského zboru, ktorý v areáli zavítal ako na zavolanie.

Ľuďom iskrili oči, všade sa ozývali rozjarené výkriky a úprimný smiech a takmer celá Atmosféra sa stretla pod osviežujúcimi kvapkami. Starí, mladí, oblečení, polonahí, psy, deti, mobily… Pripomínalo to radosť afrických kmeňov, ktoré sa celé mesiace modlia k bohom, aby im z neba zoslali dážď. V pozadí sa niesli tóny gitarky a hlasu Martina Geišberga, ktorý upozornil organizátorov, aby festival už viac nepropagovali, lebo takéto množstvo návštevníkov je tak akurát 🙂

Poochutnávali sme ešte poctivé hamburgre, grilované oštiepky, nakladané hermelíny a vegánske meníčka. Za pomoci dobrovoľníkov sme správne roztriedili odpad a nedočkavo sme čakali na večerné vystúpenie éterickej bytosti. Jana Kirschner v kvetovaných šatách, bosá a s mokrými vlasmi z predkoncertového kúpania sa v banskoštiavnickom tajchu Klinger odspievala koncert plný divokej energie, silných emócií, prastarých, starých i nových piesní a rozhodla sa, že si splní sen Jimiho Hendrixa a pozrie sa na svoju koncertujúcu kapelu z pohľadu publika. Keď prechádzala pomedzi ľudí, tí sa  pred ňou rozostúpili ako more pred Izraelitmi. Obkolesili ju a spolu s ňou na plné hrdlá odspievali pieseň „Modrá“. Toto sa vám na veľkom festivale nestane, milí priatelia. Mimochodom, Atmosféra funguje bez bezpečnostnej služby.

Nasledovala skákačka a spievačka na Para – Brutálna zostava a refrén piesne „Prví poslední“ dav spieval ešte 15 minút potom, ako Laskyho pravá päta opustila pódium. Nasledovalo balkánske rošošo v podaní chalanov z MALALATA a na spánok sme sa nastavili za reagge tónov Ab Normana. V nedeľné ráno areál festivalu zostal k dispozícii, takže sme ešte nasali silu okolitej prírody a vysprchovaní, spokojní a s plnými bruškami sme sa pobrali domov. Už teraz sa tešíme sa na budúci ročník.