Hladina vody prudko klesá, posledný možný tohtoročný víkend vhodný na splav na rieke Belá láka. Neváhajme, povedali sme si. Ako to už pred výplatou býva, hľadali sme cenovo dostupné možnosti ubytovania na Liptove. Ako správni dobrodruhovia sme chceli niečo späté s prírodou, kuchynkou aj možnosťou grilovať si. Jednoznačná overená voľba, Autokemping Vavrišovo.

Dedinka ako má byť, krčma, kostol, kravky, nič nechýba. Ujo Janko spravuje ubytovanie.

Veľmi príjemný spoločník, poradí, pomôže, okolie pozná dôverne a všetko čo povie, mu veríte. Je to jedna z tých žijúcich legiend, čo svoje povolanie robia srdcom a cítiť to na každom jeho prejave.

V nedeľu ráno všetko pripravené, slnko svieti, ideme na raft. Tri rafty k dispozícií s tromi profesionálními inštruktormi.

Voda má šest stupňov, takže bez neoprénov ani na krok. Po povinných základných informáciách ako sa správať na vode sme sa rozdelili na rafty a vyrazili za dobrodružstvom.

Dve prevažne maďarské posádky a napokon my, posádka mladých párikov 🙂 Jediný zahraničný medzi nami bol Talian, kterého jazyková bariéra sa prejavila iba jedinýkrát. A to v hraničnej situácii, keď inštruktor kričal, čo mu sily stačili, aby sme zabrali. Nevadí, všetko sme spoločne zvládli na výbornú. Nakoľko už hladina vody bola nízka, tak sme mali hodne času oddychovať s vyloženými pádlami, keď však bolo treba zabrať, každá sekunda je rozhodujúca.

Tipy ako plávať krížom cez prúd a nie s ním či isť čelne na prekážku a neutekať od nej, to je ľahká teória, ale amatérom takmer nemožná prax. S plynúcim časom sme naberali nie len skúsenosti s pádlovaním, ale rástla aj naša miera sebavedomia :). Začali sme predbiehať našich súperov a netrvalo dlho a boli sme vlajkovou loďou.

Bolo miesto, kde bolo treba prenášať raft, nakoľko cez rieku ležal padnutý strom. Všetci sme vystupovali keď v tom zrazu zaznel krik ľudí a hrmot druhého raftu za nami. Na hladine bolo cítiť len paniku a vidieť mihotajúce sa prilby. Inštruktor s členom našej posádky reagovali veľmi pohotovo a skákali do vody za nimi. Kým ich inštruktor pomáhal ľuďom, čo ich niesol prúd 40 metrov, naši chalani naozaj ako z filmovej scény vytiahli z vody staršieho pána, ktorému sa vesta zamotala o konár pod hladinou vody. Určite tam bol dobrú polminútu a v bezpečí na brehu to veľmi dlho predýchaval.

Počúvali sme mnohé historky, nie všetky končili pozitívne ako táto naša. Voda je živel, je to divokosť prírody, pred ktorou treba mať za každých okolností rešpekt. Ako hovorí inštruktor Paľko, juniorský majster sveta na divokej vode: „Voda vždy dokáže prekvapiť a ukázať svoju silu, keď to nečakáte“.