Dôslednejšie som sa o ľudovú architektúru začala zaujímať, keď som sa rozhodla pre štúdium Pamiatok UNESCO na U3V, TU Zvolen. Učarovali mi drevené kostolíky. Informácie som získala z prednášok, exkurzií i z internetu.

Tak ako v iných oblastiach života, tak aj v tejto, ktorá je predmetom môjho záujmu, našla som nesmierne veľa informácii, žiaľ často i rozporuplných. Niekto napíše článok, neuvedie zdroj, potom je ťažko dopátrať sa presných údajov. Nechcem nikomu stúpať do svedomia, ale aspoň jeden zdroj by sme mali mať na Slovensku dôveryhodný a priebežne aktualizovaný, vrátane správnej terminológie.

V tomto prípade nebudem zrejme výnimkou ani ja, aj keď som sa snažila informácie zhromažďovať z rôznych zdrojov, porovnávať a spojiť s osobnou skúsenosťou, ktoré som získala návštevou pamiatok UNESCO.

S určitosťou viem uviesť iba počet Drevených kostolov v slovenskej časti Karpatského oblúka zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Navrhujem, skúste sa začítať, možno vás budem inšpirovať, alebo vám pripomeniem niekoľko pekných spomienok. Najskôr by som sa zmienila o drevených kostolíkoch vo všeobecnosti. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádzajú sa prevažne na severovýchode Slovenska. Podľa historických prameňov bolo na Slovensku okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, z nich sa zachovalo 59, z toho 42 cerkví (38 grécko-katolíckych a 4 pravoslávne), 11 rímsko-katolíckych kostolov a 6 evanjelický artikulárnych chrámov.

Drevené kostoly odrážajú život tej doby, staviteľov, ale aj jednoduchých ľudí, ktorí žili v harmónii s prírodou. Kostoly boli na jednej strane odrazom chudoby človeka, ale zároveň aj prejavom nezlomnej dôvery človeka k Bohu, ktorý bol často ich jedinou nádejou. Človek sa chcel Bohu zavďačiť a zanechal nám krásne skvosty. Môžeme byť právom hrdí na to, čo všetko naši predkovia vytvorili a vďační za to, že sa uchovali až do dnešnej doby.

07.07.2008 (Kanada-Quebek) boli do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO zapísané Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka – 8 chrámov (kostolov a cerkvi) a jedna zvonica, ktoré nesú duchovný odkaz minulosti.

Hronsek, spolu s drevenou zvonicou, Leštiny a Kežmarok – evanjelické artikulárne kostoly. Tvrdošín a Hervartov – rímsko-katolícke kostoly. Ladomirová, Bodružal a Ruská Bystrá – grécko-katolícke cerkvi východného obradu.

Drevený artikulárny kostol Hronsek so zvonicou

Kostol v Hronseku bol vybratý, ako spádový kostol pre severnú časť Zvolenskej stolice. V jednej stolici mohli byť postavené dva kostoly. Druhý bol postavený v Ostrej Lúke, ktorý žiaľ neskôr vyhorel. S výstavbou kostola v Hronseku sa začalo 23.10.1725 a už 31. 10.1726 bol ukončený a posvätený. Kostol je postavený v tvare kríža. Klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Zaujímavý je oltár so šesticou vymeniteľných obrazov. Nad oltárom j umiestnený organ, ktorý patrí medzi vzácne barokové orgány.

Celková kapacita kostola je 1 100 miest na sedenie, do kostola vedie päť vchodov, nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanstva. Neďaleká zvonica s podobnou architektúrou je rovnako stará ako kostol. V tom istom čase vysadili aj lipy, ktoré sú dodnes na nádvorí kostola. V kostole pôsobili významní dejatelia našich národných dejín, ako Ján Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Krčméry. V kostole uzavreli manželstvo Andrej Sládkovič s Antóniou Júliou Sekovičovou ( 15.09.1847).

Drevený artikulárny kostol Leštiny

Kostol pochádza z rokov 1688 až 1689, je najstarším zo skupiny dosiaľ zachovaných evanjelických kostolov. Postavený bol vďaka rodine Jóba Zmeškala (zachránil svojou nebojácnosťou a prefíkanosťou Oravský hrad pred Turkami), ktorý daroval pozemky pod kostol, cintorín a materiál na výstavu kostola.

Stojí na strmom úbočí nad usadlosťami zomknutými v úzkom okolí okolo potoka. Architektúru tvorí halový priestor na pozdĺžnom pôdoryse gréckeho kríža, postavený je z červeného smreka. Pod kostolom sú pohrebné kryty významných šľachtických rodín patriacich k cirkevnému zboru kostola. Vnútorný priestor chrámu je rozľahlý. Interiér je výnimočný maľovanou výzdobou.

Celková kapacita kostola je 300 miest . V tomto kostole bol pokrstený aj Pavol Országh Hviezdoslav. Atmosféra chrámu je dôstojná a duchovne inšpirujúca.

Drevený artikulárny kostol Kežmarok

Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. Prvý kostol postavili v roku 1687-1688 z najlacnejšieho materiálu – dreva, ale už v roku 1717 prišlo k radikálnej prestavbe. Jedinou kamennou časťou kostola je sakristia a pod kostolom sú krypty z roku 1791.

Kostol v slohu ľudového baroka má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Na šiestich chóroch – mládenecký, dievčenský, učňovský, zaoltárny a dva organové, sa pomestilo až 1541 osôb. Veriaci v laviciach na prízemí museli sedieť oddelene – zvlášť muži a osobitne ženy. A tak museli aj vychádzať z kostola. Na niektorých laviciach sa dodnes zachovali tabuľky s menami.

V tomto kostole bolo prikázané modliť sa na kolenách nie postojačky, a tak sa zachovali v laviciach aj kľačadlá, čo nie je v evanjelických kostoloch obvyklé. Kostolný organ, je najstarším funkčným barokovým dvojmanuálovým nástrojom na Slovensku.

Aj keď je kostol omietnutý svetlou hlinenou omietkou, ukrýva čisto drevený artikulárny kostol, akých nie je na Slovensku veľa. V roku 1717 vznikol prestavbou menšieho chrámu kostolík, ktorý spĺňal všetky vtedajšie pravidlá stavby evanjelických kostolov. Bol z dreva, nemal zvonicu, no príliš neplnil pravidlá strohého zdobenia, aké si stanovili už samotní evanjelici. Jednoduchosťou oplýva len z vonka.

Celodrevená konštrukcia vo vnútri vďaka vysokej konštrukcii ponúka obrovský priestorový objem a nádhernú stropnú maľbu modrej oblohy a oblakov, čo vytvára dojem skutočnej oblohy.

Strop je doplnený o podobizne apoštolov a štyroch evanjelistov. Miestna legenda hovorí, že okrúhle okná na stavbe sú dielom švédskych námorníkov, ktorí sa spolupodieľali na výstavbe chrámu. Slohom pre túto stavbu bolo ľudové baroko.

Všetky tri kostoly dosiaľ aktívne plnia pôvodnú funkciu. Pravidelne sa v nich konajú bohoslužby a cirkevné obrady.

Prečo artikulárne kostoly?

Pred koncom 16. storočia bolo okolo 90% populácie Slovenska protestantského vierovyznania. Po koncile v Tridente (1550) začala rekatolizácia, obzvlášť na území ovládanom Habsburgovcami. Používali najrozličnejšie metódy, ako sa vrátiť späť ku katolicizmu. Gróf Tököly z Kežmarku prezývaný tiež „Slovenský kráľ“ dosiahol, že v roku 1681, rakúsky cisár Leopold I. priznal protestantom určité výsady. 25. a 26. zákonný článok šopronských artikúl obsahoval podmienky za akých sa mohli stavať protestantské kostoly na území Horného Uhorska:

• musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
• musel byť postavený v priebehu jedného roka
• musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov
• kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme
• nesmel mať vežu
• vchod nesmel byť priamo z ulice

Ak vás téma zaujme, nabudúce sa môžeme stretnúť pri poznávaní rímsko-katolíckych kostolov, rada vás prevediem návštevou drevených sakrálnych kostolov v Tvrdošíne a Hervartove, rada sa opäť podelím o osobné skúsenosti