Aj počas farebnej jesene sa stane, že dostanem chuť iba na odtiene šedej. Keď hľadím na veci okolo seba, prestávam vidieť „colorovane“ a vnímam všetko výlučne čierno-bielo. Na túto zvláštnu náladu sa celkom hodí prechádzka po zákutiach Prahy.

Diaľku a výšku prekonávam jednoducho – pomôžem si výťahom alebo objektívom. Boli ste už tam, kde čudné postavičky lozia po železných komínoch akoby nič ?

To len majstri umenia ozdobili netradične žižkovskú dominantu. Dve minútky si skúste oddýchnuť zavesení v bublinách a hneď máte pocit, že plávate v oblakoch.

Veľmi rýchlo potom preletíte cez Vltavu a jej historické mosty máte pod sebou ako na dlani. Prijemné pomyslenie, že až tam kdesi dole zostali zabudnuté všetky starosti.

Noci striedajú vždy rána, dážď zmyl nánosy prachu, čochvíľa zhasnú svetlá a nový (farebný) deň je opäť tu.

Ďakujem za zastavenie 🙂