Sarajevo je mesto pohnutej histórie. V roku 1984 sa tu konali zimné olympské hry a desať rokov na to sa stalo najdlhšie obliehaným mestom v novodobej histórii vojen. Vojenská blokáda trvala takmer štyri roky. Presne 1395 dní.

V Sarajeve sme boli už niekoľko krát, ale stále zisťujem, že o tomto meste toho veľa neviem. Predtým sme si len vychutnávali jeho kulinársku atmosféru a špičkové olympijské lyžiarske kopce nad nim. Teraz sme tiež boli lyžovať, ale keďže počasie nebolo nejak priaznivé, tak sme sa zamerali na jeho históriu. A nie len tú, ktorá súvisí s prvou svetovou vojnou a zastrelením arcivojvodu, ale aj na tú novodobú. A tá je dosť šokujúca.

Dnes je Sarajevo moderne mesto. Napriek tomu skrýva svoje tajomstva, ktoré odhalíte len keď pôjdete do jeho zákutí. Sú to vojnou zničene budovy, ktoré nemá kto dať do poriadku. Diery v panelákoch, ktoré sú zaplátané tehlami. A keďže sú vysoko, tak ich nemal kto z vonku omiesť, aby neboli vidieť.

Ale o tom nie je dnešné Sarajevo. Je o ľuďoch, ktorí tuto históriu asi chcú uložiť do najhlbších temnôt svojich myslí a raz a na vždy sa jej zbaviť. A žiť tak ako pred tým bez konfliktov, keď boli všetci priatelia a navzájom sa neostreľovali, ale radšej si naliali rakiju.

Sarajevo treba navštíviť, nie len pre jeho históriu. Ale aj súčasnosť. Lepšiu pljeskavicu asi nikde na Balkáne nenájdete a to nehovorím o najnovšom kulinárskom objave, brzlíku. Jedna z najlepších delikates aké som jedol. Všetko to nájdete na orientálnom trhu. Tiež si tu môžete vychutnať vodnú fajku či kávu z džezvy. Ale keď máte chuť na pivo, tak cez rieku oproti stoji veľký mestsky pivovar, kde sa každý piatok hádam všetci Sarajevčania zídu pri dobrom pive a živej balkánskej muzike. Je tu skrátka všetko.