Veľmi dobrou a názornou spomienkou, ako sa kedysi u nás žilo, sú skanzeny. Máme ich na Slovensku niekoľko. Našťastie. Teraz sa spolu pozrime, ako to vyzeralo na tradičnej šarišskej a ukrajinskej dedine.

Za našim cieľom sa treba vybrať na severovýchod našej krajiny. Cestou určite padne vhod aj krátka zastávka na kávu a koláčik, napríklad v Bardejove. Jeho historické centrum bolo v roku 2000 zapísane do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Radničné námestie patrí medzi najkrajšie u nás. Má rozlohu 260 x 80 metrov a je obkolesené z troch strán poschodovými meštianskymi domami. Štvrtá, severná strana, patrí gotickému farskému kostolu, Bazilike sv. Egídia. Protiváhou k okolitým stavbám je centrálne umiestnená budova mestskej radnice. V mimoturistických mesiacoch si môžete čaro námestia vychutnať takmer osamote.

Po krátkom odbočení nasleduje presun do neďalekých Bardejovských kúpeľov. Nie, nepôjdeme teraz vyskúšať moc tunajšej liečivej vody, ale nahliadneme do Múzea ľudovej architektúry. Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche takmer dvoch hektárov uvidíte tradičnú zrubovú architektúru obyvateľov horného Šariša a severného Zemplína. Všetky prezentované objekty sú originálne stavby prenesené z pôvodných lokalít. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. V súčasnosti sa v areáli nachádza 30 objektov, ktoré sú podľa využitia rozdelené na 4 skupiny: rodinné usadlosti, hospodárske stavby, technické zariadenia a sakrálne stavby.

Obytné domy sú zariadené pôvodným vybavením používaným v prvej polovici 20. storočia. Najcennejším exponátom je unikátne vrtné zariadenie na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon a technické zariadenie na domácku výrobu súkna – valcha z Livova.

Po prehliadke skanzenu si môžete kúpiť na ďalšiu cestu kúpeľné oplátky. Vynikajúce sú napríklad tie s príchuťou čokolády a chilli. Výber nechávam na vás 🙂

Vyrážeme smer Svidník. Po príchode do mesta treba hľadať odbočku na amfiteáter. Hneď za ním sa totiž nachádza národopisná expozícia v prírode SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry.

Skanzen s rozlohou takmer desať hektárov bol sprístupnený v roku 1982. Exponáty vám poskytnú ucelenú predstavu o základných životných podmienok Rusínov – Ukrajincov žijúcich na území Slovenska. Uvidíte tu najtypickejšie pamiatky ich ľudovej architektúry a bývania. V prenesených a zrekonštruovaných objektoch je zachovaný typický ľudový nábytok, tradičné pracovné náradie ale aj ukážky ľudového umenia.

Podobne ako na predchádzajúcej zastávke, aj tu nájdete zastúpené obytné ale aj hospodárske budovy (uvidíte stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice alebo studne). Tieto objekty sú využité pre inštaláciu tradičného poľnohospodárskeho náradia – rôznych typov vozov, pluhov, brán či košov na obilie. Technické budovy reprezentuje vodný mlyn, veterný mlyn a vodná píla. Umiestnené sú pozdĺž potoka, kde sú vhodné podmienky pre demonštráciu ich činností. Najzaujímavejšou stavbou (vrátane interiéru) bola pre mňa Ruská ľudová škola z Kurova a najkrajšou zasa drevená cerkva z Novej Polianky (Mergeška), ktorá zaujme aj svojou bohatou interiérovou výzdobou.

Moje odporúčanie na záver – zastavte sa v týchto skanzenoch, keď budete mať niekedy cestu týmto smerom. Stojí za to spoznať, ako sa v relatívne nedávnej minulosti u nás žilo. Ľudia nepotrebovali k životu a šťastiu toľko materiálnych „hodnôt“, ako je tomu dnes.

PS: ak si chcete pozrieť niektoré z týchto fotiek v lepšej kvalite, kliknite na www.andrejvida.sk