Pod názvom Magna Via alebo Veľká cesta sa ukrýva stará cisársko-kráľovská poštová cesta vybudovaná v 16. storočí. Po ceste hrdinov SNP, Gotickej a Jantárovej ceste, ide o štvrtú cestu vedúcu naprieč Slovenskom s určitým historickým kontextom, ktorú si v seriály o tematických cestách predstavíme. Magna Via bola dôležitým komunikačným prostriedkom v Rakúsko-Uhorsku. Viedla z Viedne cez Bratislavu, mnohé ďalšie slovenské mestá až do Sobraniec, a ďalej do Mukačeva a Debrecínu, s koncom v rumunskom meste Sibiu (Hermannstadt).

Magna Via vznikla ako reakcia na potrebu vybudovania akejsi spojnice južného a horného Uhorska, pretože po Bitke pri Moháči v r. 1526 obsadili stredné oblasti monarchie Turci. Šľachta potrebovala medzi sebou komunikovať, a zároveň sa chcela nebezpečným oblastiam obkľukou vyhnúť.

Prvá tepna cesty Magna Via bola dobudovaná v roku 1558, v 18. storočí sa cesta na území Slovenska rozšírila, nesmerovala od Trnavy už len na Trenčín, ale aj na Žilinu, Turiec a Liptov. Celková dĺžka Poštovej cesty mala okolo 1000 km, pričom asi polovica pripadala na územie Slovenska. So svojimi 56 stanicami je najstaršou a najdlhšou historickou cestou našej krajiny.

Cesta slúžila okrem prepravy poštových zásielok i na prepravu šľachty, jej sprievodu a obchodníkov. Tvorili ju tzv. prepriahacie stanice, z ktorých sa niektoré zachovali dodnes. Boli od seba navzájom vzdialené 2 poštové míle (asi 15 km) a boli vybavené tak, aby pocestným zabezpečili nocľah, stravu a oddýchnuté kone. Každá stanica mala svojho vedúceho magistra „postae“, ktorý riadil prepravcov – „postilionov“. Svoj príchod na koňoch alebo s poštovými vozmi (diligenciami) sa oznamoval trúbkou, ktorá zostala symbolom pošty dodnes. Magna Via sa využívala do druhej polovici 19. storočia, kým sa nezačali využívať modernejšie telegrafy a telefóny.

Na Slovensku bolo založené „združenie Magna Via“, ktorého cieľom je priblížiť Slovákom a zahraničným návštevníkom krajiny turistickú atraktivitu a historickú hodnotu poštovej cesty. Cesta ponúka lákadlá pre ľudí so záujmom o prírodu, archeológiu, jaskyne aj lyžovanie.

Zo zachovaných prepriahacích staníc sa stali kultúrne pamiatky, väčšina z nich leží v blízkosti prekrásneho baníckeho mesta Banská Štiavnica. V najlepšom stave zostala stanica Štampoch naďaleko obce Pukanec (medzi Levickým a Banskoštiavnickým okresom) pod Štampoským tajchom, kde sa môžete vykúpať alebo si zarybárčiť. Ďalšia stanica sa nachádza priamo v centre mesta, blízko pomníku Andreja Kmeťa, známejšia pod názvom Hellov dom. Tretia prepriahacia stanica a prícestný hostinec sa nachádzajú v Kozelníku. Na východnom Slovensku v Klčove stoja múry a brána ďalšej bývalej stanice.

V centrách niektorých miest, ktorými cesta prechádza, nájdete osadené pamätné žulové dlaždice s emblémom cesty Magna Via. V centra Martina, pred hlavnou poštou, pribudla dlaždica v apríli tohto roku. Je teda vidieť, že historický pulz cesty Magna Via na Slovensku v súčasnosti silnie. V Bratislave ju nájdete osadenú pred vstupom na Primaciálne námestie smerom z Uršulínskej ulice. Peknú zbierku pečiatok s emblémom cesty si zas môžete spraviť návštevami informačných centier jednotlivých miest.

Môžete sa vydať po stopách cesty  Magna Via zo 16. storočia do 22 obcí a miest: Bratislava, Senec, Trnava, Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske, Prievidza, Bojnice, Martin, Ružomberok, Žilina, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Lučenec, Poprad, Levoča, Spišské Podhradie, Prešov, Košice, Michalovce, Sobrance

Alebo po stopách cesty Magna Via z 18. Storočia do 12 obcí a miest: Hlohovec, Nitra, Vráble, Levice, Rybník nad Hronom, Čajkov, Pukanec, Banská Štiavnica, Zvolen, Banská Bystrica, Donovaly, Ružomberok

Na strmom kopci pri obci Blatnica držal od 13. storočia stráž nad starou poštovou cestou (Antiqua Via) Blatnický hrad. Pôvodne totiž poštová cesta viedla z Nitry popri hrade, no neskôr bola vybudovaná komunikácia cez Mošovce a hrad stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu. V 16. storočí, za vlády Révayovcov, vniklo rozľahlé podhradie a ďalšie budovy. Od konca18. storočia hrad viac nemal svojich panovníkov a začal chátrať. Dnes možno ruiny hradu navštíviť, zachovaná je hlavne západná veža, a s krásnym výhľadom na okolie sa nadýchať atmosféry dávnych časov.