Stáva sa aj vám, že keď ste niekde vo svete a nepriklamete cudzincov, že pochádzate napríklad z Nemecka, ale pustíte sa s nimi, väčšinou do energeticky vyčerpávajúcej, debaty o krajine vášho pôvodu, v 95 % prípadov dostanete otázku, či to teda ste zo Slovinska. Dopracujete sa k Československu, a tam sa už väčšinou vzdávam a len prikyvujem… Čo ale vlastne o Slovinsku vieme, okrem toho, že si nás s ním mýlia vo svete? Slovinsko je nádherná malá krajina, ktorú obmýva more, vŕšia sa z nej majestátne Julské Alpy a obývajú ju športovo založení aktívni ľudkovia, hovoriaci väčšinou, bez ohľadu na vek, obstojne po anglicky. Belasé Julské Alpy s vrchom Triglav, magické jazerá Bled či Bohinj, divoké rieky vhodné na rafting, skromný, 42 kilometrový úsek pobrežia Jadranského mora, uzavretý hranicami s Talianskom a Chorvátskom. Rozsiahle zelené parky, stovky kilometrov cyklociest a mnoho ďalšieho, a to všetko na necelých 20 300 km štvorcových. Mimochodom, hlavné mesto Slovinska – Ľubľana, leží len 4,5 hodiny cesty autom z Bratislavy, takže je to pre nás ľahko dostupná krajina. Boli ste sa už v Slovinsku pozrieť?

V Slovinsku sa v súčasnosti rozširuje čoraz obľúbenejší tzv. „apiturzmus“ (z angl. apitourism), o ktorom budeme v článku hovoriť viac. Ide o fúziu zelených eko-destinácií, včelárstva a cestovania. Zahŕňa tiež autentické cestovanie, ktoré má za cieľ obohatiť človeka a prehĺbiť jeho spojenie s prírodou, kultúrou a spoločnosťou.

Populácie včiel za posledné roky rapídne vymierajú, predovšetkým kvôli používaniu nevhodných insekticídov, ale aj kvôli extrémnym výkyvom počasia a nedostatku rozmanitej stravy. Už Albert Einstein upozornil na to, že pokiaľ vyhubíme všetky včely, ostanú nám – ľudstvu, len 4 roky života. Problém je alarmujúci najmä v USA, ale aj ostatných krajinách sveta. Niektoré krajiny, ako Veľká Británia či Švajčiarsko, už experimentujú so vsádzaním pásov kvitnúcich kvetín a rôznych druhov bylín do polí. Pásy majú predstavovať prirodzený ekosystém pre požierače škodcov, a tým znižovať potrebu používania chemických pesticídov, a tiež majú poskytnúť včelám plochy pre prirodzené opeľovanie.  EU už pristúpila k opatreniu, ktoré zakazuje používanie tzv. nenikotinoidných pesticídov, ktoré môžu skracovať dĺžku života včiel,  spôsobovať u nich poruchu CNS a neschopnosť vrátiť sa naspäť do svojho úľa.

Strata včiel by totiž mala citeľný dopad na úrodnosť plodín, a tým na poľnohospodárstvo a celkovú ekonomiku krajín. Slovinsko je jediným členským štátom EU, ktorý oficiálne chráni včely a pýši sa rozšíreným tradičným včelárskym remeslom. Iniciatíva Slovinska z roku 2014 podnietila vyhlásenie Svetového dňa včiel. Tohto roku sa oslavoval prvýkrát, pričom pripadá na 20. mája, tj. deň narodenia významného slovinského včelára Antona Janšu. Slovinsko je tiež jednou z prvých krajín, kde sa môžete skontaktovať s certifikovanými poskytovateľmi apiturizmu. Okrem toho sa hlavné mesto Ľubľana stala Európskym zeleným mestom roku 2016, a tak celkovo sa Slovinsko snaží budovať udržateľnosť a venovať sa ekologickým aktivitám.

Ponúkame vám 5 tipov, ako sa možno stať súčasťou slovinského apiturizmu a následne praktizovať získané poznatky aj doma na Slovensku 🙂

Ochutnávková medová cesta

Na Slovensku víno či páľenky, v Slovinsku med. Neďaleko Mariboru žije vo svojom dome včelár Marko Cesar, ktorý sa venuje produkcii pod vlastnou značkou „Cesar“ a na báze medu vyrába napríklad šumivé víno. Inde sú zas populárne likéry, medovina, ocot, pivo a kozie syry s medovým základom.  Smerom na západ krajiny, v malebnej reštaurácii Lectar, v meste Radovlijca, môžete ochutnať „lectarstvo“ – sladučké slovinské medovníky. Farmári ich zvyknú dochucovať škoricou, zázvorom, čučoriedkami a čokoládou.

Zúčastnite sa api-terapeutického výletu

V 19. storočí bol lekár Filip Terc zosmiešňovaný za svoje tvrdenia, že včelí jed pomáha pri artritíde. V súčasnosti je apiterapia oficiálne uznaná slovinskou asociáciou včelárov ako legitímna forma homeopatie.

Počas apiterapeutickej exkurzie sa dozviete o antibakteriálnych vlastnostiach propolisu a o širokospektrálnych liečivých účinkoch materskej kašičky. Apiterapia ďalej ponúka liečivé arómy vdychované priamo z úľa pre astmatikov, medové masáže pre unavené telo, voskovú termoterapiu pre zlepšenie krvného obehu či kožné problémy a odpočinok na špeciálnych úľových posteliach, ktoré človeka vraj pozitívne rozvibrujú.

Prihláste sa do api-kempu

Či už ste profesionálnym včelárom alebo laikom so záujmom o včelárske remeslo, zo slovinskej apituristickej ponuky si čosi vyberiete. Apikempy bývajú zamerané na rôznu včelársku problematiku, ako napr. chov včelej kráľovnej, včelárstvo ako vedu či tradičné AŽ úle. K dispozícii sú prednášky na rôzne témy. Proces výroby medu, kŕmenie včiel či proces získavania materskej kašičky. V meste Lukovica sa nachádza sídlo Asociácie slovinských včelárov a nájdete tu aj laboratórium a včelársku knižnicu.

Strávte čas ubytovaní v prostredí naklonenému ekológii a včelárstvu

Ruka v ruke s apiturizmom sa v Slovinsku rozvíja aj širší koncept udržateľného cestovania, ktoré kladie dôraz na lepšie uvedomenie si ekologických a sociálnych dôsledkov nášho konania. Ubytovací objekt Posestvo Trnulja, kúsok na juh od Ľubľany, je organickou farmou ponúkajúcou ubytovanie v ekologických apartmánoch, vlastné potravinárske produkty a rôzne zážitkové workshopy. Riaditeľka CK AriTours, Tanja Arih Korosec, o apiturizme povedala: „Turizmus sa stáva čím ďalej, tým viac, udržateľným, a ak využijeme apiturizmus k tomu, aby sa ľudia správali ohľaduplnejšie k prírode, verím, že ostatné krajiny nás budú nasledovať.“

Objavte api-folklór

V polovici 18. storočia Slovinci verili, že niektoré špecifické motívy ľudového umenia pomôžu včelám nájsť cestu späť do svojich úľov, a tak ich maľovali na včelíny. Navštívte slovinské múzeum včelárstva v Radovlijci, kde si môžete pozrieť okolo 600 takýchto ručne maľovaných panelov, alebo zájdite do dedinky Selo a dohodnite si stretnutie s Danijelou Ambrozicovou, ktorá v priestoroch svojej farmy organizuje workshopy, kde sa naučíte techniku folklórnych api-motívov.

Prispieť k zachovaniu zdravia a populácií včiel môžeme svojou troškou všetci, buď tak, že sa budeme vzdelávať a včely chovať doma, tým, že si do záhrad, na balkóny alebo na parapety umiestnime rôznorodé kvety, okrasné kríky a stromy, ktoré včely rady opeľujú alebo im postavíme napríklad hmyzie hotely.

Článok bol inšpirovaný týmto anglickým textom od Lucy McGuire.