Tentokrát si dáme krátky fotoblog o výstupe na Štrbské a Popradské pleso v zime a na bicykli. Príjemné čítanie vám prajem.

Aj tentokrát som sa vybral na bicykli pozrieť krásne miesta na Slovensku. Lákali ma zimné Tatry, tak prečo nie. Kedže u nás toho snehu nie je veľa, alebo skôr povedané nie je ani trocha, tak musím ísť do Tatier. Dlho som rozmýšľal, či pôjdem radšej na pešiu turistiku, alebo sa zase vyberiem niekam na dvoch kolesách. Rozmýšľanie ale netrvalo dlho a bicykel vyhral.

Takže, ako vždy, ranné vstávanie a cestovanie bolo úplne v pohode. Príchod do Štrby bol krásny. Všade veľa snehu a stromy biele ako v rozprávke, a to som bol len vo výške 900 m.n.m. Musím povedať, že zima bola veľká, ale nebol to problém, lebo aj v tomto prípade ma hneď od vlakovej stanice čakal kopček až hore na Štrbské Pleso. Tentokrát stúpanie malo kúsok cez 10 km a priemerné stúpanie cca 6%.  Každému by sa dobre išlo do kopca, keby mal tak krásnu krajinu okolo seba ako ja. Môžete ju vidieť na fotkách.

Pri tomto pohľade bola tabuľka, že 4 km na Štrbské Pleso. Ani neviem ako, ale strašne rýchlo mi to ubehlo. Tak keď sa človek kochá celým stúpaním tou krásnou prírodou, tak ani nevie, ako ten čas a metre utekajú. Môžete tam vidieť Kriváň, ktorý som zdolal na jar, a tiež som napísal blog. Samozrejme, pohľad cestou hore bol krásny aj na Nízke Tatry a jemnú inverziu.

Už som hore a už vidím tabuľu Štrba – Štrbské pleso. Už len pár metrov a vybrať sa ku Štrbskému plesu a pokochať sa tou krásou, urobiť si nejaké fotky a spraviť okruh okolo celého jazera – plesa. Nikdy by som nepovedal, že na Štrbskom Plese o 11 hod. stretnem cca 5 ľudí. Takže skoro celé to tam bolo len pre mňa.

Keď som bol už hore, tak ako vždy, musel som sa vybrať aj na to krásne parkovisko, ktoré ponúka krásne pohľady skoro na celé Nízke Tatry. Môžete tam vidieť asi tie tri najznámejšie vrchy pre Slovákov, a to Kráľovú Hoľu – Ďumbier – Chopok.

Ale ako som tam dlhšie stál, zostala mi zima a už som sa musel vybrať ďalej – smer Popradské pleso. Cesta na dané Popradské Pleso bola v celkom dobrom stave, len trocha pod snehom a ľadom, ale nič, čo by sa nedalo dať. Samozrejme, treba si dávať pozor a ísť po tej správnej stope, aby vám zadné koleso čo najmenej pretáčalo.

4 km na Popradské pleso ubehlo veľmi rýchlo a cestou som stretol len dvoch ľudí, takže zase celá cesta bola len pre mňa. Na Plese boli ešte dvaja ľudia, ale žiadne veľké kopy ľudí ako to tam býva. Je to super pocit, keď si človek môže tieto naše veľhory užívať sám a to ticho a tú krásu mať len pre seba.

Na chate som si musel dať teplý čajík a polievku a pomaly sa vybrať naspäť ku Štrbskému plesu. Cestou na Štrbské pleso som mal ešte krásne pohľady na lesy a krajinku, ktoré som si najprv nevšimol.

No a už nič iné nezostáva, ako celý ten kopec zjazdovať a prísť na vlakovú stanicu do Štrby. Ale musím povedať, že zjazd bol pre mňa utrpením. Zima ako v ruskom filme brrr. Našťastie som to zvládol a stihol som aj vlak, ktorý už bol tam.